Podalasom si prihlášku na Vysokú školu.A je to..a terazvšetko záleží od toho ako sa pripravím.Skamarátkami sme sa zhodli, že potrebujeme odbornúpomoc.Poznali jedného herca, ktorý sa bol párkrátpozrieť na našom dramaťáku. Zavolali mu a on s týmsúhlasil.Dohodli sme sa na časoch a peniazoch.
Kráčalasom rýchlym krokom na miesto, kde sme boli všetcidohodnutí.Schody som brala po dvoch a ešte aj za ten čas somstihla uvažovať, čo za pajáca bude ten chlapík.Klopalasom na dvere s pocitom,že si asi vypľujem dušu.Dvere mi prišielotvoriť „ON". V tej chvíli som si všimla jeho charizmuv očiach a to sa mi na ňom zapáčilo.S červenou tvárousom sa slušne pozdravila a celá v rozpakoch si sadla k Jane ak Ivane.Čo ma na tom všetkom pobavilo bolo, že pán „Herec"tiež nesedí na stoličke v pokoji ale v rozpakoch. Tak amohlo sa pokračovť ďalej v hodine prípravy aj so mnou.Ježiš, veď on po mne pozerá.Hmm ale tie oči nemajúchybu.Myslím, že sa mu páčim...A celú túdobu padali nenápadné pohľady plné vzrušenia.
Po hodine smesa všetci pekne rozlúčili a každí si šiel vlastnoucestou. Moje kroky mierili na intrák na ktorom bývam.Celoucestou som nerozmýšľala nad nikým iným, lennad Hugom.Ách Hugo.Kedy bude ďalšia hodina? Alebo by miúplne stačilo kebyže ho zazriem v meste.
Prišla som naintrák, a musela som vyrozprávať všetkospolubývjúcim, mojím priateľkám.Hugo toa Hugo tamto a Hugo je proste super.Myša a Husa mi vedeli hneďodpovedať.A padla tá veta, ktorej som sa najviac obávala.,,Ty si zaľúbená!" Veď nebláznite. Za takúchvíľu? Nie to určite nie je pravda!A... nerobte si so mňaprču.No ale všetky sme vedeli, čo sa deje.
Po týždniprišlo ďalšie stretnutie, či vlastne hodina, na ktorú somsa neuveriteľne tešila.Hrmenie a extrémne sautá,ktoré sa v mojom bruchu predvádzali boli mimoriadneobrovské. Konečne nastal ten okamih kedy sa znovastretneme.Celá rozklepaná som čakala čo sa budediať.Dočkala som sa len malého zblíženia, keď miMyša poslala sms-ku s textom DNES JE STREDA... a ja som sa začalasmiať.Hugo mi na to odpovedal, že to je už staré a vtedysme sa začali nazývať Drahý, Drahá.Nesmiernema to tešilo.Taký flirtík...
Týchhodín bolo ešte dosť ale jedna s najhorších( čivlastne najlepších?) bola, keď som nestíhala soškoly.V škole sa mi všetko kazilo, bola som neprávom zleoznámkovaná a celá som maximálnepenila.Nemala som chuť na nejakú blbú hodinuprípravy.Ale v kútiku duše som dúfala, že satam rozptýlim a zabudnem na "Brava", na ten odpornýdeň v škole.Ale toto moje tajné dúfanie nedopadlotak, ako som si predstavovala.Prišla som na zvyčajné miesto,a nič som nedala na sebe znať, že som rozčúlená.Hodinaprebiehala ako zvyčajne.Prvá prednášala Ivka, druháJanka a tretia pozícia ostávala mne.Keď prišiel radna mňa, nemala som vôbec chuť im tam prednášaťnejakú Tichonovnú,čo si nevedela vybrať chlapa zaktorého sa vydá. A tak to aj dopadlo.Hugo ma hroznezdrbal.Začal mi vykrikovať, "Kam sa hrabeš?Ty na to nemáš!Siúplne mimo.Rozhodni sa ešte či sa tam chceš strápniť.Veďani čítať nevieš!Ešte horšie ako prvák."
Vtej chvíli som mala chuť sa prepadnúť podzem.Zomrieť.Utiecť.Proste niekam zmiznúť...Nedalo sa.Jedinéna čo sa moja utrápená dušička zmohla bol len plača neuveriteľné sklamanie,že som sklamala všetkýchostatných a hlavne seba.Veď stáť na divadelnýchdoskách je môj sen.Vždy stredobodom pozornosti.A teraztakáto krutá realita?
Nokeď Hugo uvidel, že ma neuveriteľne zranil, zavolal si ma k sebeaby ma trochu pomojkal.
Žebyto bol zámer ako sa ma dotknúť a objať?Mať vnáručí?Nevedela som sa spamätať a tak som lenplakala.V Hugovom objatí to bolo také fajn.Cítilasom oporu.A vtedy to nabralo iné obrátky.Už to nebolilen letmé pohľady, ktoré horia túžbou sa cítitale odrazu tie sny, o ktorých som tak často snívala,sa stali REALITOU.
No,nedalo sa povedať,že sme priatelia.Ale niečo sa skutočnezlomilo...
Pokračovaniev buducom článku... :))
